Ta

Viete , je zvláštne ako sa ľudia niekedy cítia, čo vidia a čo robia. Kedysi dávno to bolo inak. Videli, počuli a hlavne cítili to isté ale robili niečo iné a ak aj bolo niečo čo by urobil dnešný človek nebolo to tak rozkríknuté a to všetko preto lebo vedeli kde sú ich hranice. Dnešné ľudstvo prekračuje každé možné či nemožné alebo vedecké či morálnoetické hranice. Prekračujeme ich tak často že sa vždy posúvajú až miznú. Nezačalo to teraz veď ženy ľúbili ženy a muži ľúbili mužov od pradávna. No hovoril o tom niekto? A keď hovoril tak to znamenalo hlboký pokles vo všeobecnej hierarchii ľudstva na úplný spodok. Ani vrahovia neboli tak zlí ako homosexuáli. Pýtam sa prečo? Ja osobne nie som homosexuál ale som sama. A práve to je závideniu hodné na vzťahoch homosexuálov. Práve tí ľudia ktorý sú proti nim ich držia po kope. Oh a samozrejme Láska. A viete prečo sú zakázané lásky tie najlepšie? Pretože zatiaľ čo každý je proti tým dvom oni sú len dvaja. Dvaja v malom svete zvanom Láska. Verím že zatiaľ čo ja cestujem a píšem tento článok je niekde niekto kto sa cíti tak osamelo ako ja a verím že nie sme len mi dvaja. Ale viete ešte v čo verím? Verím že všetko čo nás spája je viera. Nie viera v Boha ani v Lásku či mizerné ľudstvo. Ja verím v seba a verím že tú samotu dokážem zmeniť pretože ak nechceš nebudeš sám. Mám po krk tých večerov kedy sama sedím vo veľkom dome kde sa nehne ani duša a pozerám bezduché ale srdcervúce filmy  ktoré aj tak vieme ako skončia. Viete to vy aj ja a aj každý kto to pozerá. A keď to všetko skončí? Púšťate sa do ďalšieho hlúpeho filmu ktorý vám nič nedá ale odtrhne kúsok vašej duše a nahradí ju nádejou. Podľa môjho úsudku a teraz nehovorím že je to tak ale práve nádej je tá najhoršia vec na svete. Nie je to nič iné ako prachsprostý sebaklam. Dnes zajtra a ďalších milión dní ktorých nasleduje prekročíme hranicu a nie jednu. Nie len hranicu morálky alebo hranicu viery a už vôbec nie hranicu štátu ale hranice sebaklamu a práve vtedy sa zničí svet v ktorom žijeme a znovuzrodenie bude vykúpením z klamstva. Ale neverte tomu že to tak nebude znova. Je to prirodzený kolobeh je to... Čo to vlastne je? Vývoj? Strach? Alebo pravidlo? Je to absolútne jedno. A viete prečo podporujem homosexualitu a ďalšie (proti)morálne veci? Pretože to svedčí o slobode a viere v nás samých. Pretože nech už sú akékoľvek pravidlá či zákony. Naša duša sme my! A tie nezväzujú žiadne zákony. Našu dušu zväzujeme len mi sami a vešiame na ňu ťažké okovy osudu ktorú sme pustili z rúk a len tak visia okolo nás. Ja som sa rozhodla. Rozhodla som sa že už nebudem čakať kým príde niekto a zachráni ma ako princeznu z rozprávok. Nie som princezná aj keď moja duša je šľachtená vierou v samú seba. Ale práve preto sa viem postaviť na vlastné nohy a povedať dosť . Už nesedím pred televízorom, už nepozerám filmy ba ani správy, nežijem z dňa na deň a nezanedbávam svoju dušu. Žijem životom ktorý stojí za to a nie že by som bola milionár ale ak sa ma to spítate poviem vám že som a nie neklamem  nemám ani groš ale mám dušu.