Viete , je zvláštne ako sa ľudia niekedy cítia, čo vidia
a čo robia. Kedysi dávno to bolo inak. Videli, počuli a hlavne cítili
to isté ale robili niečo iné a ak aj bolo niečo čo by urobil dnešný človek
nebolo to tak rozkríknuté a to všetko preto lebo vedeli kde sú ich
hranice. Dnešné ľudstvo prekračuje každé možné či nemožné alebo vedecké či morálnoetické
hranice. Prekračujeme ich tak často že sa vždy posúvajú až miznú. Nezačalo to
teraz veď ženy ľúbili ženy a muži ľúbili mužov od pradávna. No hovoril o tom
niekto? A keď hovoril tak to znamenalo hlboký pokles vo
všeobecnej hierarchii ľudstva na úplný spodok. Ani vrahovia neboli tak zlí
ako homosexuáli. Pýtam sa prečo? Ja osobne nie som homosexuál ale som sama.
A práve to je závideniu hodné na vzťahoch homosexuálov. Práve tí ľudia
ktorý sú proti nim ich držia po kope. Oh a samozrejme Láska. A viete
prečo sú zakázané lásky tie najlepšie? Pretože zatiaľ čo každý je proti tým
dvom oni sú len dvaja. Dvaja v malom svete zvanom Láska. Verím že zatiaľ
čo ja cestujem a píšem tento článok je niekde niekto kto sa cíti tak
osamelo ako ja a verím že nie sme len mi dvaja. Ale viete ešte v čo
verím? Verím že všetko čo nás spája je viera. Nie viera v Boha ani
v Lásku či mizerné ľudstvo. Ja verím v seba a verím že tú samotu
dokážem zmeniť pretože ak nechceš nebudeš sám. Mám po krk tých večerov kedy
sama sedím vo veľkom dome kde sa nehne ani duša a pozerám bezduché ale
srdcervúce filmy ktoré aj tak vieme ako
skončia. Viete to vy aj ja a aj každý kto to pozerá. A keď to všetko
skončí? Púšťate sa do ďalšieho hlúpeho filmu ktorý vám nič nedá ale odtrhne
kúsok vašej duše a nahradí ju nádejou. Podľa môjho úsudku a teraz
nehovorím že je to tak ale práve nádej je tá najhoršia vec na svete. Nie je to
nič iné ako prachsprostý sebaklam. Dnes zajtra a ďalších milión dní
ktorých nasleduje prekročíme hranicu a nie jednu. Nie len hranicu morálky
alebo hranicu viery a už vôbec nie hranicu štátu ale hranice sebaklamu
a práve vtedy sa zničí svet v ktorom žijeme a znovuzrodenie bude
vykúpením z klamstva. Ale neverte tomu že to tak nebude znova. Je to prirodzený
kolobeh je to... Čo to vlastne je? Vývoj? Strach? Alebo pravidlo? Je to
absolútne jedno. A viete prečo podporujem homosexualitu a ďalšie
(proti)morálne veci? Pretože to svedčí o slobode a viere v nás
samých. Pretože nech už sú akékoľvek pravidlá či zákony. Naša duša sme my!
A tie nezväzujú žiadne zákony. Našu dušu zväzujeme len mi sami
a vešiame na ňu ťažké okovy osudu ktorú sme pustili z rúk a len
tak visia okolo nás. Ja som sa rozhodla. Rozhodla som sa že už nebudem čakať
kým príde niekto a zachráni ma ako princeznu z rozprávok. Nie som
princezná aj keď moja duša je šľachtená vierou v samú seba. Ale práve
preto sa viem postaviť na vlastné nohy a povedať dosť . Už nesedím pred
televízorom, už nepozerám filmy ba ani správy, nežijem z dňa na deň
a nezanedbávam svoju dušu. Žijem životom ktorý stojí za to a nie že
by som bola milionár ale ak sa ma to spítate poviem vám že som a nie
neklamem nemám ani groš ale mám dušu.
Ako nemôžeš veriť v lásku? bez lásky je človek len kopa mäsa a krvi, Láska je to čo hojí dušu a povzbudzuje človeka, nie to že začneš veriť sama v seba, musíš cítiť oporu iných, musíš cítiť že iný dôverujú tebe a naopak. Nie že ty sa sama postavíš na nohy, a čo potom? Zistíš že si znova padla na zem a môžeš začať odznova. Radšej pomôž iným prekonať bolesť, samotu a vstať a oni pomôžu tebe. A keď už znova padneš, tak ti znovu pomôžu na nohy a naopak. Duša človeka nieje stvorená aby niesla strasti života sama. Samému sa žije dobre povie iba sebec.. A na to aby si človek mohol povedať že nieje sám musí si naplniť tri čaše lásky, jednu pre rodinu, druhú pre priateľov a poslednú pre svojho/svoju vyvolenú. Tie čaše si však naplní iba tým že ich rozleje medzi iných a bude stále rozlievať....
OdpovedaťOdstrániťV prvom rade ďakujem že si napísal potešilo ma to, v druhom rade máš absolútnu pravdu a v treťom rade verím v lásku ja nehovorím že nie ale ako ťa môže mať niekto rád ak predovšetkým nemáš rád sám seba? Žila som rok sama ako sama bez opory iných a to iba preto že som si neverila a tým som si nevedela získať ani jedného priateľa. Moje každodenné rozhovory boli bezduché a ja som sa bála čo i len vyliezť z domu lebo čo ak stretnem človeka. Ani neviem kedy keď už som bola na strednej som sa vám troška otvorila ale až v tedy keď som nabrala troška viery v samu seba a získala som sebadôveru.
Odstrániť