Pučiaci kvet nerobí nijaký hluk
a vychádzajúce slnko taktiež potichu stúpa na oblohu. Preto mi pripadá, že
to pravé šťastie sa prejavuje mlčky.
Len tak sa prechádzať, či ležať na
lúke, úplne sama, s pocitom vzácnosti. Vyhrievať sa na slniečku a cítiť
neposlušné steblá trávy, ako ma štekliac pobehujú po mojej pokožke. Kúpim si
knihu, v slnkom zaliatej uličke v bohom zabudnutom kníhkupectve
a stiahnem sa od rušného sveta do pokoja života. Na toto myslím ak niekto
povie šťastie, toto je pre mňa šťastie. Mám matku ktorá sa o mňa
dennodenne stará a dbá na to aby som bola šťastná. Priateľom, ktorí do
môjho sveta prinášajú život vďačím veľa. Dôverujú mi a podporujú ma vo
všetkom čo robím. To je pre mňa šťastie.
Ak to všetko dám do hromady som
najšťastnejší človek. Keď som v príliš mladom veku stratila otca musela
som sa naučiť veľa vecí, ako prežiť s bolesťou, ktorá nikdy nezmizne, či
starať sa o lásku , ktorá mi ostala ale hlavne ako ísť ďalej a to som dokázala len s pomocou
lásky a šťastia, ktorú som
dostávala.
Tak usmejme sa, milujme a žime. V každom okamihu
vnímajme, že sme. Ak si ti dokážeme dostatočne uvedomiť a vážiť zistíme,
čo je pre nás to pravé šťastie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára