Reflection

utorok 29. júla 2014

Šťastie




Pučiaci kvet nerobí nijaký hluk a vychádzajúce slnko taktiež potichu stúpa na oblohu. Preto mi pripadá, že to pravé šťastie sa prejavuje mlčky.

Len tak sa prechádzať, či ležať na lúke, úplne sama, s pocitom vzácnosti. Vyhrievať sa na slniečku a cítiť neposlušné steblá trávy, ako ma štekliac pobehujú po mojej pokožke. Kúpim si knihu, v slnkom zaliatej uličke v bohom zabudnutom kníhkupectve a stiahnem sa od rušného sveta do pokoja života. Na toto myslím ak niekto povie šťastie, toto je pre mňa šťastie. Mám matku ktorá sa o mňa dennodenne stará a dbá na to aby som bola šťastná. Priateľom, ktorí do môjho sveta prinášajú život vďačím veľa. Dôverujú mi a podporujú ma vo všetkom čo robím. To je pre mňa šťastie.

Ak to všetko dám do hromady som najšťastnejší človek. Keď som v príliš mladom veku stratila otca musela som sa naučiť veľa vecí, ako prežiť s bolesťou, ktorá nikdy nezmizne, či starať sa o lásku , ktorá mi ostala ale hlavne ako ísť ďalej  a to som dokázala len s pomocou lásky a šťastia,  ktorú som dostávala.

Tak usmejme sa, milujme a žime. V každom okamihu vnímajme, že sme. Ak si ti dokážeme dostatočne uvedomiť a vážiť zistíme, čo je pre nás to pravé šťastie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára