Maličkosti

Maličkosti ktoré ľudia nevidia pretože sú zaslepený životom. Čierne zŕnka v tureckej káve ktorú pijem každé ráno rovnakými dúškami a v rovnaký čas je stále iný. Jej chuť, jej farba, množstvo či samotné zŕnka sú stále iné. Jedinečné a jedinečnosť ktorú so sebou nosia sú rovnaké maličkosti aké nájdeme všade naokolo. Umyť zuby, zbehnúť k hrnčeku a teplú kávu ktorá je stále iná vypiť na päť dúškov kde pri poslednom hlte skrivím tvár v následku horko-sladkej chuti spodku. Utekám na vlak a spomaľujem len pri nastupovaní keď musím naskočiť na skoro rozbiehajúci sa vlak. Otvorením dverí vidím známe a menej známe tváre ľudí s ktorými sa stretávam bežne. „ Hoj a bré ráno sa praje. „